Ženy si dnes už dvakrát premyslia, či budú na stovky kilometrov dlhej kanadskej diaľnici stopovať. Prvou zmiznutou ženou bola 26-ročná mamička.
Predstavte si, že žijete v izolovanej dedine, ktorá nemá žiadne priame autobusové spojenie s najbližším mestom a nevlastníte ani auto. Ak chcete ísť k lekárovi či do práce, musíte do daného mesta ísť pešo 3 hodiny alebo stopom. Ktorú možnosť by ste si vybrali?
Veľa žien si vybralo pre úsporu času druhú možnosť a snažili sa odchytiť niekoho, kto ich vezme v aute. Diaľnica, o ktorej bude dnes reč, je však málo frekventovaná a tak ženy išli väčšinou s prvým vodičom, ktorý im zastavil. Mnohé z nich sa však domov už nikdy nevrátili.
Diaľnica do pekla
Kanadská diaľnica č. 16 je dlhá približne 800 kilometrov a nachádza sa medzi mestami Prince George a Prince Rupert v Britskej Kolumbii. Ceste prischla nálepka diaľnica sĺz alebo diaľnica do pekla pre sériu vrážd a zmiznutí, ktoré začali koncom 60. rokov.
Diaľnica pôsobí na prvý pohľad neškodne. Je obklopená malebnou prírodou a denne ňou neprejde veľa áut. Avšak plagáty zmiznutých žien a dievčat na stĺpoch verejného osvetlenia naznačujú opak.
Kombinácia prírody a faktu, že počas dňa a noci nechodia diaľnicou žiadne policajné kontroly ani iní vodiči, sú ideálnymi podmienkami pre páchanie zločinov. Ak by sa vrah rozhodol telo svojej obete hodiť do rokliny, je vysoká šanca, že by sa v tejto oblasti nikdy nenašlo.
Najmladšia obeť mala 12 rokov
Pred niekoľkými dňami uplynulo presne 54 rokov, odkedy zmizla prvá žena. Bola ňou Gloria Moody, 26-ročná mamička dvoch detí. Naposledy ju videli 25. októbra 1969 pri pohostinstve a jej telo našli na druhý deň o 10 kilometrov ďalej.
Druhou zavraždenou ženou bola 18-ročná Micheline Pare, ktorá stopovala v júli 1970 a zastavili jej dve ženy. Vysadili ju na diaľnici 20 medzi Fort Saint John a Hudson´s Hope. Jej telo bolo nájdené začiatkom augusta.
Nemizli však len stopárky. Mnohé ženy a dievčatá mali bicykle a prepravovali sa nimi po diaľnici. V máji 1978 bicyklovala aj Monica Jacková a mierila do 20 kilometrov vzdialeného mesta, aby nakúpila. Matka svoju dcéru však už nikdy neobjala. Pozostatky 12-ročného dievčatka boli objavené v rokline až o 18 rokov neskôr. Hoci mala polícia podozrivého, nenazbieralo sa proti nemu dosť dôkazov.
Zlom v prípade Monicy nastal až v decembri 2013, kedy polícia rodine oznámila, že po 36 rokoch dolapila muža, ktorý je podozrivý z vraždy dievčatka. Malo ísť o 67-ročného Garryho Taylora Handlena, ktorý bol podozrivý z ďalšej vraždy.
Medzi nezvestnými a zavraždenými boli aj prostitúky. Iba 15-ročná Roxanne Tiara sa živila predávaním vlastného tela. V júni 1994 povedala kamarátovi, že ide ku klientovi. Jej mŕtve telo sa našlo v kríkoch v auguste. Aj 15-ročná Alishia Germaine bola prostitútkou, avšak podľa výpovedí kamarátov s tým prestala 2 týždne pred svojou smrťou. Telo Alishie ležalo za budovou základnej školy a bolo posiate bodnými a reznými ranami.
Domorodé obyvateľky prehliadali
V okolí diaľnice žijú najmä domorodí obyvatelia, ktorým sa strácali manželky, dcéry a vnučky. Boli nahnevaní na prácu kanadskej polície, pretože podľa nich nevenovali dostatočnú pozornosť zmiznutým a zavraždeným ženám, keďže boli domorodé obyvateľky.
Polícia podľa tamojších obyvateľov zmenila postoj až v roku 2002, keď sa sa našlo telo belošky Nicole Hoar. Naposledy ju videli pri čerpacej stanici v meste Prince George.
O tri roky neskôr po smrti Nicole vznikol špeciálny policajný útvar Project E-Pana, ktorý bol pomenovaný po bohovi v inuitskej mytológii. Jeho úlohou bolo riešiť vraždy z diaľnice č. 16. Počas desiatok rokov prišlo k viac ako 40 zmiznutiam a vraždám žien. Polícia však vylúčila, že sa po diaľnici pohyboval iba jeden vrah.
V novembri 2010 si policajná hliadka všimla počas neskorej nočnej hodiny na diaľnici podozrivé auto, ktoré prichádzalo z lesa. Policajti sa vydali po stopách pneumatík auta a narazili na mŕtve telo 15-ročnej Lauren Lesleyovej. Vrahom bol 20-ročný Cody Alan Legebokoff, ktorému na súde dokázali aj ďalšie vraždy.
Najčerstvejší prípad
Wikipedia eviduje ako poslednú nezvestnú Madison Scott. Mladú študentku videli naposledy v máji 2011 na párty pri jazere.
Podľa svedkov sa na párty strhla hádka a z miesta všetci prítomní okrem Madison odišli. Na druhý deň ju už nikto nevidel. K jazeru dorazili detektívi, avšak našli už len jej prázdny stan. Až v máji tohto roka polícia po 12 rokoch identifikovala pozostatky Madison.
Miestna komunita pred niekoľkými rokmi usporiadala veľkú konferenciu, kde sa stretlo až 500 ľudí. Diskutovali o tom, ako celý problém riešiť a zaistiť bezpečnejšie podmienky pre ženy, aby nedochádzalo k ďalším vraždám a zmiznutam. Na konferencii mali slovo aj rodiny zavraždených žien.
Záver konferencie priniesol niekoľko návrhov, ako zavedenie kyvadlovej dopravy medzi mestami pri diaľnici alebo aby pokračovalo vyšetrovanie starších prípadov. Problémom však bolo, že na realizáciu návrhov neboli peniaze.
