Každá kultúra a každý národ má svoj folklór a legendy, ktoré kedysi kolovali medzi ľuďmi. Možno sú to len vymyslené príbehy, ktorými sa snažili strašiť svoje deti či jednoduchých ľudí, no možno sa za týmito legendami skrýva zrnko pravdy, ktoré bolo podnetom pre vznik týchto historiek a hrôzostrašných bytostí. Rovnako to bolo aj v Amerike. Legendy indiánskych kmeňov Algonkinov z Kanady spomínajú tajomné tvory, ktorých hlavnou črtou bol kanibalizmus. Ich pôvod sa pripisuje k starej kliatbe a miestni obyvatelia ich prezývajú Wendigo!
Čo je to Wendigo a ako v skutočnosti vyzerá?
V súčasnosti mnohí odborníci na paranormálne témy považujú Wendiga, prezývaného aj Windigo, Weendigo, Windago, Witiko či Withikow, za istý druh kryptida (tvora, ktorého existencia nie je hmatateľne dokázaná) menom Sasquatch, známeho taktiež ako Bigfoot. Domorodí obyvatelia, vrátane Eskimákov, si však stoja za tým, že tieto ľudožravé beštie sú niečím úplne odlišným. Ich hlavnými charakteristikami je výskyt v chladných, zasnežených severských oblastiach a hlad, ktorý z nich v skutočnosti vytvoril tieto krvilačné beštie. O tom si ale povieme viac nižšie.
Ich vzhľad sa odlišuje v závislosti od kmeňa, v ktorom legendy o Wendigovi kolujú. Wendigo je popisovaný ako vysoké a vychudnuté stvorenie, ktorého výška môže dosahovať až štyri metre. Telo im pokrýva vysušená, doráňaná sivá pokožka, občas pokrytá aj srsťou. Vzhľadom na ich telesnú stavbu sú mnohokrát viditeľné aj kosti. Na hlave im žiaria hlboko vsadené svietiace oči. Chýbať nesmú ani ostré pazúry a tesáky a dlhý odporný jazyk. V niektorých legendách je vzhľad Wendiga odvodený od jeleňa, takže na hlave môže mať aj parohy.
Prvé legendy o týchto kanibalistických beštiách pochádzajú už spred stoviek rokov, avšak veľkú popularitu si získali až v roku 1910, keď spisovateľ Algernon Blackwood publikoval svoju poviedku „The Wendigo.“
Príbehy hovoria o človeku, ktorý bol kvôli tuhej kanadskej zime a nedostatku jedla nútený zjesť svojich druhov. Kanibalizmus bol však medzi domorodými obyvateľmi neprijateľnou vecou a táto téma bola v krajine obrovským tabu. Muž, ktorý teda skonzumoval svojich priateľov, bol cez noc posadnutý zlými duchmi, ktorí ho premenili do tejto ohavnej podoby. Okrem toho, že legendy hovoria o premene aj po najmenšom súste ľudského mäsa, sa niektoré zmieňujú, že títo zlí duchovia ovládli aj telá tých, ktorých premohlo lakomstvo.
Skutočný Wendigo a reálne prípady kanibalizmu
Najznámejší prípad údajne skutočného Wendiga je prípad lovca z kanadskej Alberty, ktorý sa volal Swift Runner. Počas tuhej zimy v roku 1878 tento muž a jeho rodina hladovali. Najstarší syn rodiny po niekoľkých dňoch zomrel a aj keď bola najbližšia stanica s núdzovými zásobami vzdialená „len“ 40 kilometrov, Runner sa rozhodol, že radšej zje svojich blízkych. Svoju ženu a 5 zostávajúcich deti zabil jedného po druhom, pričom ich aj skonzumoval. Rozsudok rozhodol, že Runner trpel tzv. Psychózou Wendiga.
Ďalší skutočný prípad hovorí o náčelníkovi a šamanovi z provincie Oji-Cree, ktorého meno bolo Jack Fiddler. Ten tvrdil, že počas svojho života zavraždil 14 Wendigov. V skutočnosti zabíjal aj ľudí, ktorí vykazovali niektoré zo znakov týchto krvilačných tvorov. Jack bol však v roku 1907 spolu so svojím bratom zatknutý za vraždu. Fiddler sa obhajoval, že žena, ktorú zabil, bola už vo finálnej fáze premeny. Toto tvrdenie mu však nepomohlo a rozsudok bol jasný. Jack Fiddler nakoniec spáchal samovraždu a jeho brat zomrel po niekoľkých dňoch v cele.
Hystéria okolo kanibalistických Wendigov ochabla, keď sa domorodé obyvateľstvo dostalo do kontaktu so západným svetom. Napriek tomu, že existuje niekoľko dôkazov o skutočnej Psychóze Wendigo, tieto tvory sa dnes zaradzujú skôr k obyčajnému folklóru. No ako sme už spomínali v úvode tohto článku, za mnohými legendami stojí reálny základ. Čo si myslíte vy? Mohli respektíve môžu Wendigovia stále existovať?
https://www.youtube.com/watch?v=HruN2v9M1mo
