Medzinárodný tím astronómov informoval o možnosti slnečnej erupcie, ktorá by mohla ochromiť život na zemeguli. Jej ničivá sila by odstavila satelity a rozvodné siete, ktoré zásobujú elektrickou energiou ľudské sídla. Ľudstvo by sa tak mohlo vrátiť späť do obdobia tmy. Vedci to zistili na základe pozorovania hviezdy EK Draconis, ktorú použili ako malú verziu Slnka.
Ničivá búrka hviezdy EK Draconis bola prvýkrát spozorovaná vo hviezdnom systéme vzdialenom len sto svetelných rokov od Zeme. Astronómovia označili tento veľkolepý ohňostroj za znepokojujúci a upozornili, že podobná udalosť môže zasiahnuť aj našu planétu. Hviezda totiž nezostáva nič dlžná svojmu názvu a chrlí oheň ako drak. Podobne sa však môže správať aj Slnko, ktoré dokáže vychrliť koronárnu hmotu známu ako CME. Tá sa skladá z extrémne horúcich častíc alebo plazmy, ktoré sú schopné počas jednej hodiny uraziť vesmírom trasu dlhú niekoľko miliónov kilometrov. A práve toto sú pre ľudstvo potenciálne zlé správy. Zhruba každých sto rokov sa totiž tieto častice uberajú smerom k nám.
„Koronálne výrony hmoty môžu mať vážny vplyv na život na Zemi a ľudskú spoločnosť,“ uviedol člen výskumného tímu Yuta Notsy z Univerzity v Colorade, ktorý spolu so svojimi kolegami sledoval gigantický výbuch energie valiaci sa z EK Draconis. Podľa jeho slov to bolo oveľa silnejšie ako kedykoľvek predtým. Odborníci sa preto obávajú, že nás zasiahne katastrofická slnečná búrka už do konca tohto storočia. Vedúci štúdie Kosuke Namekata z japonského Národného astronomického observatória doplnil, že taká erupcia by mohla byť rovnako silná.
Vedci použili EK Draconis ako zmenšeninu Slnka a pozorovali ju pozemnými a vesmírnymi teleskopmi. Zistenia podľa nich môžu slúžiť ako varovanie pred dianím vo vesmíre, ktoré môže byť veľmi nebezpečné. „Takýto druh erupcie by mohol teoreticky nastať aj na našom Slnku. Pozorovanie nám zároveň môže pomôcť lepšie pochopiť, ako by mohli podobné udalosti ovplyvniť Zem a dokonca aj Mars počas miliárd rokov,“ vysvetlil Namekata. CME sa často objaví hneď po tom, čo hviezda uvoľní erupciu alebo náhly a jasný výbuch žiarenia, ktorý sa môže šíriť ďaleko do vesmíru. Predchádzajúci výskum odhalil, že mladé hviezdy podobné Slnku v okolí galaxie zažívajú časté „super vzplanutia“. Podobajú sa slnečným erupciám, ale sú desať alebo dokonca stokrát silnejšie. Produkovali by preto zrejme oveľa väčšie výrony hmoty.
Namaketa označil EK Draconis za „zvedavú hviezdu“. Má približne rovnakú veľkosť ako Slnko, ale má sto miliónov rokov. Minulý rok v zime a na jar venovali vedci pozorovaniu 32 nocí. Hviezdu skenovali pomocou satelitu NASA TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite) a japonských teleskopov SEIMEI. A 5. apríla mali šťastie, pretože Draconis vychrlil naozaj veľkú super erupciu a o polhodinu neskôr z povrchu hviezdy vyletel CME. Vedcom sa tak podarilo zachytiť prvý krok v jeho živote, fáze vyrážania.
Zistenia publikované v časopise Nature Astronomy naznačujú, že aj naše Slnko je schopné správať sa takto extrémne, aj keď super CME sú u starších hviezd vzácnejšie. Možno boli oveľa častejšie v prvých rokoch života slnečnej sústavy a pomáhali vyformovať planéty do podoby, ako ich poznáme dnes. Výrony koronálnej hmoty vedcom môžu pomôcť pochopiť, čo sa dialo s planétou v priebehu miliárd rokov. Už pred dvoma rokmi vedci z US Geological Survey uviedli, že slnečná búrka nás môže zasiahnuť kedykoľvek a bez toho, aby sme boli schopní zaznamenať jej príchod. V tom čase skúmali udalosť známu ako New York Railroad Storm, ktorá v máji 1921 uvrhla do tmy veľké oblasti severovýchodných Spojených štátov. Podľa správy planétu doslova bombardovalo niekoľko gigantických CME, pričom sa zosilnilo magnetické pole, čo spôsobilo rozsiahle škody. Ak by sa niečo podobné stalo v súčasnosti, straty by dosiahli miliardu dolárov. O udalosti z roku 2012, keď CME minula našu planétu iba za deväť dní, môžeme preto hovoriť ako o obrovskom šťastí. Porovnateľná bola so situáciou v Carringtone v roku 1859, pri ktorej telegrafných operátorov zasiahli elektrické šoky a z pylónov lietali iskry.
