Zverejňujeme celý text zo sociálnej siete Facebooku: STAČILO – ODCHÁDZAM
Prečítal som si vyhlásenie Veroniky Remišovej k môjmu odchodu a chcem reagovať. Verím, že ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že som sa chcel tomuto “shitstormu” vyhnúť. Nikdy som sa k tomu verejne nevyjadroval, pre dobro všetkých a hlavne krehkých vzťahov v strane Za ľudí, ale dostal som toto vyzvanie.
Musím povedať, že to ja som bol s vedením ministerstva dlhodobo nespokojný. Neprišiel som na ministerstvo preto, aby som riešil operatívne úlohy a “nejaký projekt”. Po rokoch v IT sektore som prišiel s víziou ako strategicky zmeniť spôsob a fungovanie štátneho IT a pomocou strategických iniciatív meniť digitálnu vyspelosť našej krajiny. Nie iba egovernment. V tom sme sa s ministerkou absolútne názorovo nestretli. Môj pohľad bol strategický a reformný a ten sa s jej autokratickým mikromanažmentom nemohol ocitnúť v zhode.
Pravdupovediac som o svojom odchode premýsľaľ už v marci. Papier som mal pripravený na stole, ale na poslednú chvíľu som si to rozmyslel. Chcel som dokončiť začaté iniciatívy a z časti som vyslyšal aj naliehanie kolegov. O tom, na akých zmenách som pracoval, čo sa nám podarilo a prečo to na prvý pohľad nie je vidieť, napíšem nabudúce.
Odchádzam ako štátny tajomník z ministerstva, ktoré ma v názve informatizáciu. Žiaľ, prax ukázala, že ak minister/ka nerozumie IT, nemôže to byť priorita rezortu. Projekty idú veľmi pomaly, nefungujú, veľa vecí treba opakovane vysvetľovať a ani to veľakrát k progresu nestačí. Neodbornosť v tejto oblasti spôsobuje množstvo komplikácií. Už som pochopil, prečo sa v prvej vlne koronavírusu Veronika Remišová tak veľmi bránila, aby mal náš rezort na starosti čokoľvek v oblasti IT, čo by mohlo v boji s vírusom pomôcť. Nerozumela tomu a preto sa toho bála. V druhej vlne sme za pár týždňov vyvinuli aplikácie ako sú erúško, CovidAutomat, či CovidPass, ktoré reálne pomáhajú našim občanom.
Tak prečo je tu ten konflikt a nespokojnosť?
Ukázalo sa, že stranícky problém môže mať dopad aj na informatizáciu štátu a dôležité projekty a zasiahne aj štátnu firmu Slovensko IT. Firma vznikla aj preto, aby štát na IT ušetril a vedel reagovať flexibilne na potreby. Napríklad GreenPass. V čase, keď problém v strane Za ľudí neexistoval, alebo bol výrazne menší, ministerka Remišová súhlasila, aby sa spolumajiteľom štátnej IT firmy stalo aj ministerstvo spravodlivosti. Následne by firma mohla pre rezort pracovať na množstve projektov, ktoré sú spoločensky veľmi významné. Potom ako osobný konflikt medzi ňou a Máriou Kolíkovou vyeskaloval, spoluprácu dvoch ministerstiev zatrhla. Ministerstvo spravodlivosti tak stratilo pol roka a mnohé projekty dnes mohli byť výrazne ďalej.
Ďalší problém nastal, keď členovia strany Za ľudí v košickom kraji, kde som predsedom, požadovali mimoriadny snem strany. Dôvodom bola nespokojnosť s predsedníčkou strany a jej vajatanie počas koaličnej krízy, kedy ukázala, že je jej prednejšia stolička ministerky, ako záujmy krajiny a strany. Predsedníctvo krajskej organizácie v Košiciach mimoriadny snem už dva krát schválilo. Nepomohli aj pomerne časté návštevy predsedníčky v košickom kraji a ponuky pre členov na funkcie v dozorných radách štátnych spoločností. V niektorých krajoch predsedníčke táto stratégia funguje.
Vyjadrenie ministerky pre informatizáciu o mojom odchode z postu štátneho tajomníka nemá nič spoločné s mojou prácou v rezorte, ale je výrazne motivované situáciou v strane Za ľudí, kde Veronika Remišová odmieta zvolať mimoriadny snem, hoci ju o to opakovane žiada viacero krajov. Dôvod, prečo snem zvolať nechce je jasný.
Náš konflikt a môj odchod nemá absolútne nič spoločne s projektom Slovensko v mobile alebo mojim pôsobením v SlovenskoIT. Je to obyčajná pomsta.
