Každý z nás je občas unavený z mestského ruchu a tak sa snažíme zmiznúť niekam, kde je pokoj. To isté urobil aj Thomas Bell. Ten je často prirovnávaný k Robinsonovi Crusoovi, pretože žil viac ako 30 rokov na opustenom ostrove. Thomas pochádzal z Veľkej Británie, lenže necítil sa tu ako doma a tak v šestnástich rokoch Britániu opustil a presťahoval sa na Nový Zéland. Písal sa vtedy rok 1854. Zrejme si hovoríte, ako je možné, že so svojou rodinou skončil na opustenom ostrove. No, nebola to žiadna náhoda, žiadna havária, žiadne stroskotanie. Na opustenom ostrove skončila rodina schválne.
Tento príbeh sa ukrýval v novozélandskej knižnici desiatky rokov a až teraz bol oživený Lýdiou Syson, vzdialenou členkou Bellovej rodiny. Bell sa so svojou rodinou rozhodol žiť na odľahlom ostrove viac ako 30 rokov.
Zo začiatku to rodina nemala vôbec jednoduché. Prežívala na produktoch kôz, na ovocí a rybách. Najbližšia pevnina sa od ostrova Raoul Island, na ktorom rodina žila, nachádzala 1 000 kilometrov ďaleko. Akonáhle sa Thomas v roku 1854 dostal na Zéland, zoznámil sa tu so svojou budúcou manželkou, s ktorou sa vzal o 12 rokov neskôr. Mali spolu šesť detí, presťahovali sa do Samoy a otvorili si tu hotel. Lenže to Thomasovi nestačilo a akonáhle sa dopočul o ostrove Sunday Island, okamžite tam chcel ísť.
V roku 1877 nastúpil so svojou rodinou na loď, ktorá plávala smerom na Auckland a kapitána presvedčil, aby rodine na ostrove Sunday Island zastavil. Kapitán si myslel, že rodina tu dlho neprežije, ale opak bol pravdou. Rodina tu bola až do roku 1914, kedy prepukla prvá svetová vojna a rodina bola donútená ostrov opustiť.
