Krucifix
S manželkou sme sa presťahovali do môjho rodičovského domu po tom, ako v roku 2009 nečakane zomrel môj strýko. Moji rodičia sa museli presťahovať k starej mame, aby sa o ňu starali namiesto strýka a tak sme sa s manželkou ocitli na mieste môjho detstva. V suteréne domu sme mali zavlažovací otvor. Bolo tam plno vody, ale diera bola prikrytá päť metrov širokou bridlicou. To je dôležitá informácia, pretože náš kňaz nám povedal, že duchovia môžu cestovať vodnými cestami (a to je dôvod, prečo je vždy nutné posvätiť dom) a že aj potom je pokoj len na pár mesiacov a ak je v dome duch, jeho aktivity sa opäť začnú prejavovať. Tak sme sa teda presťahovali a všetko bolo v poriadku. Všetko bolo pokojné, aj moja žena ( v tej dobe vlastne len snúbenica) a aj ja, pretože sme už nemuseli bývať u mojej sestry, ale mali sme súkromie. Ale akonáhle moja žena otehotnela, všetko sa zvrtlo. Denne jej mizli topánky, hoci ich vždy po príchode z práce uložila na to isté miesto. Potom ale prišiel deň, keď bola na povale a počula ženský hlas, ktorý sa jej spýtal, či je to dieťa jej. Žena vraj znela veľmi zmätene a nechápala koho to nenarodené dieťa je. Stále sa to zhoršovalo a raz, keď som už mal len zhasnúť svetlo a ľahnúť si k žene do postele, zbadal som ako je nad mojou ženou čierna masa. Bola čiernočierna a úplne pevná. Skôr ako som si uvedomil, čo to vidím, moja ruka na vypínači automaticky zhasla svetlo a v tom momente začala moja žena po francúzsky hovoriť: „Je me suis.“.Obaja sme sa na strednej aj vysokej škole učili po francúzsky, takže som nemal problém uvedomiť si, čo hovorí: „Som sama.“ Ráno si nič nepamätala. Nasledujúci večer sme boli na skúške našej miestnej divadelnej skupiny a potom sme sa u nás doma rozprávali s našou kamarátkou Rhondou. Ako sme sa rozprávali, všimli sme si, že počas rozhovoru je roztržitá a často sa obzerá po miestnosti. Stále sa rýchlo pozerala zo strany na stranu, bolo to dosť zvláštne, až strašidelné. Nedalo nám to a spýtali sme sa jej, čo sa deje. „Viem, že to bude znieť bláznivo, ale v tejto hale je nejaká čierna vec. Vždy, keď sa na to pozriem, začne sa pohybovať. Proste sa snažím na to zaostriť pohľad, ale nejde to.“ Okamžite som jej povedal, čo som videl ja pred spaním a čo sa u nás doma deje. Hneď sme zavolali kňaza. Ako chodil po dome a požehnával ho, zastavil sa a urobil dvojitý zásah svätenou vodou na jednom z krížov visiacich na stene. Po skončení požehnávania sa spýtal na ten kríž. Moja žena povedala, že je proste krásny a že ju doslova volal a musela ho mať. Kňaz povedal, že to je zaujímavé a pokračoval: „je to benediktínsky krucifix a tie sa používajú v exorcizme.“ Podľa neho bolo pozoruhodné a určite nie náhodné, že práve tento kríž na moju manželku „volal“, aby si ho kúpila.
Kroky
Nemám veľa spomienok z detstva, ale jedna je obzvlášť živá a mám ju stále pred očami. Keď som bol asi štvrták, vždy som spal s otvorenými dverami. Mal som vtedy fázu, že som sa zobudil vždy v noci medzi treťou až štvrtou a noc čo noc som počul kroky. Kroky bolo počuť ako idú po schodoch, okolo obývačky, cez kuchyňu a po chodbe. Vždy sa zastavili tesne pred mojou izbou, potom sa otočili a vrátili sa späť do suterénu. Ale jednu osudovú noc sa kroky nezastavili a to, čo som videl bol tieň malého dieťaťa, neviem povedať či chlapca či dievčaťa. Tieň prešiel priamo k mojim dverám, pozrel sa na pár sekúnd na mňa, potom sa otočil a odišiel späť dolu schodmi. Odvtedy spávam len so zavretými dverami.
