Kam až sú ľudia pre vedu ochotný zájsť? Stubbins Ffirth zašiel naozaj ďaleko a to možno až príliš ďaleko. Jeho experiment sa odohral v roku 1804, vráťme sa však ešte o niekoľko rokov dopredu. Rok 1794, Amerika. Tisíce ľudí umierajú na žltú zimnicu, ktorá prepukla až do epidémie. Žltá zimnica je vírusové ochorenie rozšírené najmä v tropických oblastiach Afriky a Strednej a Južnej Ameriky. Sprevádzané sú vysokými horúčkami, bolesťami hlavy a chrbtice, „zožltnutím“ či krvácaním z nosa a slizníc. Žltá zimnica sa prenáša bodnutím komárov. To však chudák Stubbins Ffirth ešte v roku 1804 nevedel.
Jeho experiment
Lekár Stubbins Ffirth si všimol, že v lete žltá horúčka vždy poriadne zúrila, ale v zime sa jej nenakazil nikto. Ffirth teda predpokladal, že nemôže ísť o nákazlivú chorobu. Domnieval sa, že ide o chorobu spôsobenú nadbytkom stimulantov, ako napr. tepla, jedla či hluku. Čo by to však bolo za „šialeného“ vedca, keby sa svoju teóriu nepokúsil dokázať aj prakticky. To, akým spôsobom to urobil, je však prinajmenšom zvláštne.
Čo všetko bol schopný pre vedu urobiť?
Ffirth sa teda rozhodol dokázať, že žltou zimnicou vás nemôže nakaziť žiadny človek. Začal tak, že si na rukách urobil malé rezné rany a natrel si ich čerstvými zvratkami ľudí, ktorí týmto ochorením trpeli. Nič sa nestalo. On sa však nevzdával. Jeho pokus číslo 2 spočíval v tom, že si čerstvé zvratky týchto ľudí nalial priamo do očí. Stále nič. Myslíte si, že to už nemôže byť horšie? Pri pokuse číslo 3 sa gurmán Ffirth rozhodol dať čerstvé zvratky na panvicu a vdychovať dym, ktorý z nich šiel. Stále sa však nenakazil. Hoci všetci by mu už uverili, že žltou horúčkou vás nenakazí žiadny človek, on sa rozhodol pokračovať. V pokuse číslo 4 vytvoril tablety. Ich jedinú zložku vám predstavovať asi nemusíme, však? Áno, opäť to boli zvratky ľudí nakazených žltou zimnicou.
Záver
Lenže keď nakazený stále nebol, rozhodol sa zvratky priamo piť. Tak, ako si vy dáte ráno pohár vody, tak si dal on pohár zvratok. Ukončenie jeho experimentu môžeme považovať za vcelku grandiózne. Keďže zvratky nemali žiadny účinok, rozhodol sa postupne piť krv, sliny, pot a moč týchto ľudí. Ffirth, zdravý, ako nikdy predtým, nakoniec vyhlásil svoju teóriu za potvrdenú. Napriek tomu, čo všetko do seba Ffirth prijal (a to si predstavte, že niektorí ľudia trpeli aj inými chorobami) je naozaj obdivuhodné a pre mnohých až nepochopiteľné, že vedec tento experiment vôbec prežil.
