Roznášači pizze, podobne ako taxikári, prichádzajú do kontaktu s obrovským množstvom ľudí. No a často zažívajú rôzne podivné veci. Prečítaj si tri strašidelné príbehy, ktoré sa skutočne stali chlapíkom, ktorí roznášajú pizzu.
Strašidelné legendy, ktoré sa skutočne stali. Prečítajte si 5 desivých príbehov
Dom pri jazere
Ako študent som si privyrábal tým, že som po večeroch roznášal pizzu. Okolo deviatej, teda hodinu pred záverečnou, sme dostali objednávku na pizzu, ktorú som mal zaniesť do susedného mestečka. Cesta tam trvala asi pätnásť minút, no navigácia ma po chvíli priviedla na opustenú cestu, ktorá pôsobila tak, že nikam nevedie. Išiel som teda ďalej a cesta ma priviedla k veľkému domu pri jazere. Vyzeralo to, že sa svieti v každej miestnosti a keď som prišiel bližšie, počul som z domu hudbu. Pred domom boli zaparkované dve autá. Keď som prišiel k vchodovým dverám, všimol som si, že dom vyzerá, ako by bol práve postavený. Zazvonil som niekoľkokrát a otvoriť mi prišli dve ženy – jedna blondínka a jedna brunetka, obe boli veľmi sporo odeté a neuveriteľne krásne. Mali dlhé vlasy, bledú dokonalú pleť, lesklé biele zuby a prenikavé pohľady.
Aj opatrovateľky zažívajú strašné situácie. Tieto tri strašidelné príbehy vám naženú hrôzu
Blondína vzala pizzu a brunetka mi zaplatila, povedala mi, že som rozkošný a dokonca si vypýtala moje číslo. Blondínka ma následne pozvala ďalej, aby som sa pripojil k párty. No okrem dvoch žien vo vnútri nikto nebol. Veľmi ma to netrápilo. Ženy ma zaviedli hore schodmi. Keď som bol na druhom schodíku, zhora sa ozval desivý krik s prosbou o pomoc. Ženy sa na seba pozreli, výkrik ich očividne rozhodil. Okamžite som sa inštinktívne rozbehol k dverám a z domu som ušiel. Neustále som sa pozeral do spätného zrkadla, či ma niekto z domu neprenasleduje. Videl som, že ženy stoja v okne domu a nespúšťajú oči z auta. Cestou do práce som zavolal políciu. Policajti dom skontrolovali a vyšetrovateľ mi volal späť. Povedal, že dom bol úplne opustený. Neprekvapilo ma to. V tú istú noc mi prišla SMS s textom: „Vieme, kde pracuješ.“ V práci som dal výpoveď. Na druhý deň ma navštívili policajti a pýtali sa ma na dve ženy z domu. Povedal som im všetko, čo som vedel, no tým sa to skončilo.
Dom bez svetiel
Dostali sme objednávku na pizzu, ktorú som mal odniesť do domu asi desať minút cesty od pizzérie. Keď som prišiel k domu, všimol som si na dverách nápis. Hovoril: „Pre roznášača pizze. Prosím, vstúp dnu a nechaj pizzu v spálni na poschodí. Peniaze budú na posteli.“ V hlave sa mi okamžite rozsvietila kontrolka, ktorá ma varovala, že tu niečo nebude s kostolným poriadkom. Zavolal som teda šéfovi a povedal som mu, že sa necítim bezpečne. Šéf mi však povedal, nech idem dnu a donášku vybavím. Snažil som sa šéfa presvedčiť, no neustúpil. Dvere boli odomknuté, tak som vstúpil dnu. Bol to taký priemerne veľký dom so starým nábytkom.
Rád sa bojíš? Týchto 15 krátkych, no strašidelných príbehov je presne pre teba
V dome bola takmer úplná tma. Jediné svetlo vychádzalo zo sviečky položenej oproti dverám. Hľadal som vypínač, no nefungoval. Vzal som si teda sviečku a išiel som hore schodmi. Z jednej izby vychádzalo slabé svetlo. Asi si viete predstaviť, ako som sa bál. V dome bolo hrobové ticho. Otvoril som teda dvere a snažil som sa nahmatať vypínač. No ani tam nefungovali lampy. Veľmi pomaly som sa presunul do stredu izby a prišiel som k posteli. Položil som teda pizzu na posteľ a v tme som šmátral po peniazoch. Zrazu som začul slabý zvuk prichádzajúci od dverí izby. Hľadal som peniaze ešte rýchlejšie. Ruky sa mi triasli. Modlil som sa, aby v dome žil len nejaký starý človek, ktorý sa vyhýba kontaktu s ľuďmi. Konečne som našiel peniaze. Dal som si ich do vrecka a odišiel som z izby. Na chodbe som si všimol, že dvere, ktoré boli predtým zavreté, boli teraz otvorené. Povedal som: „Ehm, vaša pizza je na posteli. Pekný večer prajem.“ Odpoveď však neprišla žiadna. Naklonil som sa teda do izby, no bola tam totálna tma. Tak som opäť chcel zapnúť svetlo, a tak som natiahol ruku do izby. Vtom však niečo chytilo moje zápästie tak silno, že to zabolelo. A začalo ma to ťahať do izby. Začal som kričať a ruku, ktorá ma tak silno držala, som udieral kľúčmi. Zo zovretia som sa vyslobodil a okamžite som utekal k autu. Našťastie ma nikto nesledoval. Všetko som povedal šéfovi s tým, že zavolám políciu. Šéf to však odmietal a povedal mi, aby som o tom nikomu nehovoril.
Chlap so sekerou
Pracoval som ako brigádnik v jednej pizzérii, no kolega ochorel, a tak som zaňho vzal nočný rozvoz. Ten večer bol celkom pokojný, za tri hodiny som urobil len tri donášky. Bolo už dosť hodín, a tak som čakal dve, maximálne tri ďalšie objednávky. Zazvonil telefón. Na druhej strane sa ženský ozval hlas, ktorý znel ako totálna feťáčka alebo niečo také. Koktala, mala podivný hlas, zabudla, čo práve povedala, medzi slovami robila dlhé pauzy… Dokonca ani nevedela, na akú adresu mám pizzu priniesť. Znelo to, ako by sa na adresu pýtal niekoho v pozadí. O desať minút bola ich pizza hotová, tak som ju išiel zaniesť. Ocitol som sa ma totálne opustenej ceste. Vyzerala ako poľná alebo také niečo. Viedla do lesa. Konečne som zbadal dom. Vyzeralo to, že na záhrade grilujú, mali tam totiž zapálený oheň. Odstavil som auto a začul som ženu ako na niekoho strašne kričí. Keď som prišiel k dverám, všimol som si, že záves v okne sa pohol. Niekto ma pozoroval. Nevedel som, či mám zaklopať na dvere alebo obísť dom a doručiť pizzu ľuďom v záhradke. Znelo to tak, že vzadu je viac ľudí, tak som išiel smerom do záhradky.
Aj dnes ľudia bývajú v domoch a bytoch, v ktorých sa odohrali hrozné činy
Naskytol sa mi pohľad na ľudí, ktorí boli doslova nechutní. Vyzerali ako chodiace mŕtvoly, totálne prefetovaní alebo čo. Žena a pozrela na svojho muža a spýtala sa: „Čo tu robí?“ Muž jej odpovedal, že to ona mi dala adresu. Muž a žena stáli blízko pri sebe a vyzeralo to tak, že za sebou niečo ukrývajú. Úprimne, radšej som nechcel vedieť, čo to je. Niečo si začali šepkať. Žena sa rozbehla dnu a zamrmala, že ide po peniaze. Nasledujúce dve minúty som tam stál a snažil som sa nepozerať na toho strašidelne vyzerajúceho chlapa, ktorý zo mňa nespustil pohľad. Žena sa konečne vrátila z domu a prišla k mužovi. Dala mu peniaze a povedala mu, aby ich prepočítal. Bol som poriadne nervózny. Bál som sa, že ma chcú okradnúť. Muž začal počítať peniaze veľmi pomaly. Veľmi veľmi pomaly. Žena sa medzitým pozerala do lesa za mnou. Zrazu pokývala hlavou, stále hľadiac za mňa. Otočil som sa a za mnou stál veľký chlap so sekerou v ruke. V panike som doňho hodil škatuľu s pizzou a utiekol som. Chlap ma, našťastie nenaháňal. Okamžite som išiel domov, ani som sa nezastavil späť v práci. Šéf mi písal, čo sa deje, tak som mu všetko vyrozprával a dal som hneď aj výpoveď.
