Vzrástla zamestnanosť mladej generácie, seniorov aj osôb so zdravotným postihnutím.
Od vstupu Slovenska do Európskej únie uplynulo už 20 rokov. V priebehu dvoch desaťročí slovenská ekonomika prešla rôznymi fázami vzostupov, kríz a stagnácií. Každú zmenu ľudia pocítili vo svojich rozpočtoch.
V konečnom dôsledku sú dnes peňaženky bežných ľudí plnšie. Aj napriek rastúcim cenám v obchodoch dokáže bez závažnejších ťažkostí vyjsť s peniazmi viac ako tretina domácností, kým v období vstupu do Únie to bola podľa Eurostatu iba pätina.
Šanca zvýšiť si príjem rástla spolu s možnosťou zamestnať sa. Zapojenie Slovenska do intenzívneho obchodovania na zahraničných trhoch, najmä na jednotnom trhu Európskej únie, zrýchlilo tvorbu pracovných miest.
Klesnutie nezamestnanosti
Miera nezamestnanosti z viac ako 18 percent spred dvoch desaťročí klesla na aktuálnych päť percent. Vzrástla zamestnanosť mladej generácie, seniorov aj osôb so zdravotným postihnutím.
Čoraz viac domácností nakupuje tovary a služby, ktoré spoločnosť považuje za bežnú súčasť štandardnej životnej úrovne. Až 43 percent občanov Slovenska si v období vstupu do Únie nemohlo dovoliť osobný automobil, kvalitné jedlo, dovolenku alebo mali nedoplatky na hypotékach, nájomnom alebo energiách.
Osamelí rodičia s neplnoletými deťmi
Do roku 2020 ich podiel klesol na 13 percent. Miera materiálnej deprivácie, teda odopieranie si štandardných potrieb, najrýchlejšie klesala v prvých rokoch členstva v Únii.
Ak si domácnosť nemôže dovoliť bežné tovary či služby, indikuje to absolútnu chudobu. Príkladom je možnosť zabezpečiť si teplo v domácnosti. Kým po vstupe do EÚ takmer 14 percent domácností nedokázalo udržať teplo vo svojom domove, dnes je to 8 percent.
Podiel klesol, najhoršie na tom však zostali domácnosti osamelých rodičov s neplnoletými deťmi. Schopnosť udržať si primerane vyhrievaný domov závisí od viacerých faktorov, nielen od príjmu v rodine. Svoju rolu zohráva vek a stav budovy, vonkajšia teplota v rôznych častiach krajiny a náklady na energiu.
Dovolenky
Rok po vstupe do Únie si týždennú dovolenku každý rok nemohlo dovoliť 59 percent domácností. Vlani tento podiel klesol na 36 percent. Nemusí to byť zahraničná destinácia, otázka je smerovaná na týždenný pobyt mimo domova. Najviac sa v dovolenkách obmedzujú starší ako 65-roční ľudia a jednorodičovské domácnosti.
Toto obmedzenie sa vzťahuje iba na cenovú dostupnosť. Netýka sa iných dôvodov, napríklad, ak cestovaniu bráni pracovná zaneprázdnenosť či zdravotné obmedzenie.
Pokles chudoby
Miera chudoby v slovenskej populácii klesala v dobrých časoch a zvyšovala sa v tých horších. Podiel ľudí, ohrozených chudobou, kolísal v ostatných rokoch okolo úrovne spred dvoch desaťročí. Neklesol, za čo môže kumulácia viacerých kríz.
Po pandémii trhy zasiahla vojna na Ukrajine a s ňou spojené energetické a potravinové napätia, po ktorom nasledovalo strmé zvyšovanie cien. Riziko chudoby sa netýka výlučne ľudí s nízkou pracovnou intenzitou alebo bez zamestnania. Aj zamestnaní ľudia sú ohrození chudobou.
Aktuálne štatistiky hovoria o deviatich percentách takto ohrozených zamestnaných osôb. Ani v tejto oblasti sa situácia nezmenila v porovnaní s obdobím, keď Slovensko vstupovalo do EÚ. Podobné zhoršenie zaznamenali viaceré štáty Únie.
